Už to nemám. Už to našťastie nemám

Autor: Valentína Tuhá | 13.2.2020 o 8:28 | Karma článku: 4,25 | Prečítané:  880x

V obklopení úplne inou kultúrou sa mi podarilo čosi veľmi slovenské konečne odučiť. Čosi, čo je u nás úplne všade.

A aj keď si človek myslí, že práve toto mu pridáva na hodnote, verím, že je to asi prvou vecou, ktorá postaví v akejkoľvek živej bytosti priam železný múr vnútornej rezistencie.

Čo mám teda na mysli?

Poučovanie. Poučovanie. Poučovanie.

V komentároch, často v blogoch, v politike, medzi kolegami, doma, z nejakého dôvodu aj v oficiálnych “objektívnych” článkoch, či od osôb, ktoré vás vidia prvý raz v živote.

Toto by ste mali, tamto by ste nemali, vy hlupáci, pozrite sa, ako treba robiť niečo ináč a podobne. Poznáte to sami. Pasívne agresívne či priamo, jemne alebo so zlosťou.  

Aj keď nechce, niekedy akoby toto človek doma robil priam automaticky. Možno preto, že je tomu na Slovensku vystavený doslova skoro z každej možnej strany - no na stranu ďalšiu, ak nie ste nepríjemni a nesnažíte sa druhému ukázať týmto spôsobom svoju nadriadenosť, často vás nikto ani počúvať nebude.

Som vonku dva a pol roka…a po tejto dobe sa tento komunikačný kaz, ako si ho dovolím nazvať, z môjho štýlu písania či komunikácie čoraz viac vytráca.

Nepoučujem.  Čo ja mám komu kázať.

Ak niekto so mnou v čomkoľvek nesúhlasí, je to úplne v poriadku. Všeobecná pravda aj tak neexistuje. (ak sa teda nejdeme baviť o zákonoch fyziky a pod.)

A jedna vec je možno ešte krajšia.

Nemám pocit, že sa musím ospravedlniť za to, že ty si myslíš niečo iné alebo preto, lebo niečo neviem.

Ako absurdne to znie, napísané takto na papieri.

No predsa po príklad človek nemusí chodiť ďaleko. Len otvorím Facebook a v ktorejkoľvek skupine takmer každý druhý status preventívne začína ospravedlnením (aby si človek ušetril paľbu poučovaní, urážok a vyššie zmieneného, aj keď tento úvod často nepomáha). 

Nesnažím sa nikoho presviedčať. Ak si ja myslím niečo iné, neznamená to, že jeden z nás musí byť zákonite debil a debata končí vtedy, keď agresívne prídeme na to ktorý. Doma je však veľmi ťažké tento boj nezvádzať a to často aj s ľuďmi, ktorí považujú sami seba za nadpriemer.

Každá krajina má veľa sladkých i horkých kultúrnych podpisov a ja sa teším, že poučovanie tým mojím už nie je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Finálová diskusia SME: Matovič chce ústavnú väčšinu s Kollárom, Kiska a Truban váhajú

Diskusia denníka SME zo zrekonštruovanej Mlynice v Bratislave.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vytvoril podmienky pre mafiánsky únos štátu? Pochopili sme?

Väčšina pozná odpoveď na tieto otázky.

Lučanský nechcel, aby som riešil Vadalu, tvrdí jeho podriadený

Šéf polície popiera, že mu Málik vravel o talianskej mafii u nás.


Už ste čítali?