Nedočkavý majster

Autor: Valentína Tuhá | 27.9.2018 o 12:59 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  410x

V malej, ale útulne zariadenej knižnici sedia dvaja kamaráti. Vyzerajú ako študenti, no môžu byť už trochu starší. Pred nimi trónia dva otvorené laptopy, dve elegantné šálky kávy a zopár papierov.

Tichým priestorom sa rozlieha iba nepravidelné klepanie do klávesnice a sem-tam takmer nečujné kroky niektorého zo zanietených knihomoľov.

Zrazu jeden z dvojice na moment zdvihne zrak, zalomí ruky v lakťoch a hlava mu padne do otvorených dlaní. Nehovorí nič. Chvíľu takto sedí bez pohnutia, až sa ho jeho prísediaci opýta: “Je všetko okej?”

Hlava sa nedvíha, chalan sa ani nepohne, no predsa sa od tejto statickej sochy čosi ozve. “Neviem. Nie!” odsekne takmer naštvane. Zrazu prudko zdvihne hlavu, sadne si vzpriamene ako pravítko a laptop otočí smerom ku kamošovi, aby aj on videl, čo sa na nej odohráva.

Kamoš chvíľu hľadí na obrazovku a hovorí: “No? Vidím zoznam tvojich pätnástich blogových príspevkov. Čo s tým?” pýta sa celkom prekvapene.

“Pozri na tie čísla čítanosti!” ozve sa takmer nahnevane.

“Hmmm..nie sú veľmi vysoké, ale nie je to ani take zlé.” povie kamoš pokojne a priateľsky sa usmeje.

“Je to strašné!” vyhŕkne prvý. A je mu úplne jedno, aký knižničný kódex ticha práve porušuje. “Toľko času som nad tým stratil a tie čísla sú take nízke! Písal som každý deň! Vieš koľko času mi to zabralo? Venoval som tomu zatiaľ viac ako dva týždne vkuse a houby z toho!”

Kamoš prekvapene pozrie na tohto tragéda a horko-ťažko sa mu podarí potlačiť smiech. “Nebol to stratený čas.” odpovie pokojne, takmer s trpezlivosťou starého učiteľa.

“Akože nie?”

“Z toho, čo hovoríš, to vyzerá, že chceš preskočiť tréning. Lenže tréning nie je stratený čas.” Povie rozhodne. “ Je to nevyhnutný krok, ktorý nemôžeš obísť.”

V tvári druhého sa však stále kumuluje akási zlosť. Obrovská nespokojnosť, pocit nespravodlivosti a nesúhlas, ktoré sú však teraz nahlodávané dobrým argumentom. Pokojný kamoš sa rozhodol pokračovať:

“Čo by sa stalo s človekom, ktorý v živote nebehal a zrazu by sa rozhodol bežať maratón?”

“Neviem. Asi by zomrel.”

“No teda...zostaňme pri verzii, že by asi nedobehol do cieľa. Alebo ak by si navštívil len pár hodín cudzieho jazyka, neznamená to, že keby ideš to danej krajiny, vedel by si komunikovať. Tréning nemôžeš podceniť ani preskočiť. A hlavne, nie je to stratený čas! Je to niečo, čo má mať v tvojom pláne najväčšie miesto!”

“Ale všetci sú už tam. Ja sa tu borím s týmito začiatočníckymi vecami, zatiaľ čo ostatných blogerov už číta X-ľudí!” nedá sa chalan.

Kamoš na neho pozrie s ironickým úškľabom a iba sucho odpovie: “Aha. A nemyslíš, že je to preto, lebo napísali viac ako 15 blogov predtým, ako si ich vôbec ty začal čítať?”

Naštvanec zostane v tej sekunde ticho. Pohľadom svojho kamoša takmer prebodne, no hneď otočí svoj laptop naspäť k sebe a takmer v armádym bubnovaním začne opäť búchať do klávesnice.

Asi po minute zastane a pozrie na svojho pokojného kumpána. “Ďakujem.” Povie rýchlo, aj keď stále nasupene, a hneď pokračuje v písaní.

Druhý sa len jemne usmeje. Tak, ako asi každý, kto vidí svoje staré zrkadlo a je rád, že má túto fázu už za sebou. Nachvíľu však predsa kamoš nechá svoj rozpísaný dokument so svojou novou knihou tak. Otvorí word a začne písať nový článok tiež, lebo dobrého tréningu nie je nikdy dosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kde sa vzala treska, vyprážaný syr a omáčka uho

Ako vznikli ikonické pokrmy socializmu.

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Roman Jančiga - Fórum

Kým sme boli pred sto rokmi

Rómovia nám najlepšie ukazujú našu minulosť v Uhorsku.


Už ste čítali?