Nežili šťastne, až kým nepomreli

Autor: Valentína Tuhá | 26.9.2018 o 12:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  638x

Dve dievčatá, ktorým o chvíľu už vyprší titul tínedžeriek, sa bežali schovať pod striešku najbližšej autobusovej zastávky. Hustý dážď sa hlási o miesto čoraz viac a dnešok nebol výnimkou.

Keď dobehli na blízke miesto určenia, sadli si, zhodili školské tašky a čakali, kým bubnovanie trochu ustane.

Ulica bola úplne prázdna, no tu zrazu spozorovali, ako na druhej strane ulice kráča ruka v ruke starší pár. Spolu, pod jedným dáždnikom, chôdzou perfektne zladenou rokmi tréningu.

Obidve nachvíľu prestali hovoriť. Možno na sekundu. Jedno dievča sa však predsa nadýchlo a trochu zasnene sa pýta druhého: ”Vidíš sa raz takto, keď budeš mať 60?”

Kamarátka však neodpovedá. Hľadí na pomaly sa pohybujúcu dvojicu, chvíľu váha a na tvári sa jej zjaví akýsi nedôverčívý výraz. “Neviem veru, ak mám pravdu povedať…Ty sa tak vidíš?” povie váhavo a pozrie priamo na ňu.

“Asi áno.” Usmeje sa, hľadiac na ulicu, stále s akýmsi detským zasnením. “Chcela by som sa raz takto prechádzať…s niekým, s kým sa budeme poznať až do morku kostí, prekonávať spoločné problémy a raz spolu spomínať, aké to bolo, keď sme ešte boli mladí a plní síl…”

Ak ste niekedy videli niekoho, kto ochutnal surový citrón, viete si teraz predstaviť, ako sa asi druhá baba zatvárila.  “Fíha.” Hovorí trochu ironicky, ale predsa nie urážlivo. “Čo ak to nebude také ideálne?”

“Jasné, že nebude. Všetci majú problémy. Nie som dokonalá a ani on nebude. Ale viem, že to bude stáť za to!” odpovedá obratom.

Jej skeptická kamarátka počúva, vie však o svojej najlepšej priateľke pravdu. Vie, že sú to len slová, ktoré čítala kdesi na internete. Vie, že v kútiku duše dúfa, že bude dokonalý. Úžasný. Vypracovaný. Nosiť jej kvety, keď jej ukrivdí, ale ona sa nebude musieť nikdy naozaj ospravedlniť. Nebude ju kritizovať. Lebo ona bude tá dokonalá pre neho. Nebude dokonalý, ale bude presne taký ako chce, lebo ona si to z nejakého dôvodu zaslúži a všetko to proste bude nejako rozprávkovo fungovať.

“Čo ak budete mať krízu? Čo ak sa raz dokonca rozvedieš?” pýta sa skeptička, zostreliac ju z orbitu rovno na tvrdú zem.

“Tak…to nikdy nevieš dopredu. Budem sa každopádne snažiť robiť všetko preto, aby sa to nestalo! Bože! S takýmto prístupom sa nikdy manželstvo neuzatvára! Prečo to ty vidíš tak čierne? Pokiaľ viem, tvoji rodičia sú spolu.” Hovorí trochu podráždene.

“To áno…ale sú asi jediný pár, ktorý poznám, ktorý je naozaj šťastný. Alebo mi to take príde, lebo som ich dieťa. Proste…akosi menej a menej prechovávam ten veľký obdiv k tým, ktorí to potiahli tak ďaleko. Je to číslo. 10, 20, 30 rokov spolu…ale čo je toho zmyslom?” povie, zdvihne zrak zo zeme a zadíva sa na pár, ktorý ešte stále nedopochodoval do cieľa. “Koľko tých ľudí je naozaj šťastných? A ak nie sú šťastní, čo je toho zmyslom? Určite máš aj ty v rodine niekoho, kto…sa jednoducho nemohol rozviesť. Doba bola iná, keď sa dali dokopy, spoločenská situácia bola iná, finančná situácia im nedovoľovala ísť od seba…mnohí v tichosti zaťali zuby a niesli dôsledky svojho rozhodnutia až – do konca…má to tak však byť?”

“No…ľudia sa teraz rozvádzajú veľa, lebo sa podľa mňa deje pravý opak. Hneď každá blbosť je dôvod na to, aby človek išiel vlastnou cestou. Čo tiež nie je bohviečo.”

“To je tiež pravda, ale to nemám teraz na mysli. Odsudzovala by si ľudí, ktorí sa rozviedli, lebo zistili, že to proste nefunguje?”

“Neviem…asi nie. Skúsili, nevyšlo, naučili sa, idú ďalej. Podľa mňa to nie je taká strašná vec.”

Skeptička pozrie na romantičku s trochu pobaveným, ale predsa priateľským úsmevom. “Tiež sa k tomu staviam nejako takto. Nenecháva to však akúsi nálepku? Akési tetovanie? Mnohí ľudia sa za to hanbia, namiesto toho, aby to vnímali ako lekciu a ostatní ich v tom nie vždy podporia…”

Romantička sa na moment zamyslí. Pár už zmizol z dohľadu a dážď pomaly ustal. “Neviem.” Hovorí. “Je to každého osobné rozhodnutie. Mne sa to každopádne nestane. Viem, koho si vyberám a s kým budem chcieť stráviť svoj život. A čokoľvek sa stane, proste to zvládneme.” Odsekne a pozrie na priateľku.

Skeptička jej tiež pozrie do očí a v hlave má len jednu odpoveď. “No…tak teda veľa šťastia. Chcem však, aby si vedela…že ak to náhodou pôjde veľmi zle…budem tu pre teba. A ak náhodou zistíš, že chceš zmeniť smer..niekedy nie je najlepšie bojovať o obdiv cudzích ľudí len preto, aby si si mohla raz do životopisu napísať, že si sa dožila svojej diamantovej svadby.”

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kde sa vzala treska, vyprážaný syr a omáčka uho

Ako vznikli ikonické pokrmy socializmu.

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Roman Jančiga - Fórum

Kým sme boli pred sto rokmi

Rómovia nám najlepšie ukazujú našu minulosť v Uhorsku.


Už ste čítali?