Austrália a jej opachy

Autor: Valentína Tuhá | 4.8.2018 o 14:25 | Karma článku: 7,62 | Prečítané:  2961x

Austrália je plná všakovakých tvorov. Tarantule sa tu nepremávajú autobusmi, hady nečíhajú za každým rohom a jedovaté žaby nepršia zo stromov. Občas sa však predsa niekde objaví nejaký nevítaný návštevník.

Bolo sobotné slnečné ráno. Čas už viac ako pokročil a tak sa pomaly postavím, ledabolo obujem dotrhané, ale stále pohodlné papuče a namiesto do kúpeľne ospalo smerujem rovno do chladničky. Zaspato otvorím malé biele dvere s dvoma farebnými magnetkami a…v momente nimi tresnem naspäť.

Srdce mám až v krku, tep tristo a posledné driemoty sú dávno rozmetané na franforce. Ak plánujete v najbližšom období obmedziť kávu a ste príliš leniví robiť si ráno všetky možné turbo smoothies, asi 7 centimetrový šváb priamo vo vašej chladničke je čosi, čo vás nepochybne naštartuje do nového dňa.

Chalan tam kempí rovno na balíku vajec, ku ktorým sa teda asi nedostanem tak skoro. Čo teraz? A ako sa tam vlastne dostal? No…keďže ho neplánujem vyrušovať sama a susedov takto ráno otravovať nebudem, nechám ho tam ešte trochu vyzimiť.

Iný raz došlo k neplánovanému stretnutiu u mojej kamarátky. Viete ako to býva, všetky neočakávané trampoty sa dejú v noci, tesne predtým, ako idete spať, aby ste na ne nezabudli minimálne do rána. A nie len toho príjemného rázu.

V celom dome už bolo pozhasínané, zuby umyté, posledné malé svetlo vychádzalo z kuchyne, kde som si šla vziať pohár vody. Otočím kohútikom, aby som zastavila prúd nie veľmi kvalitnej vody, a ako sa otáčam ku dverám, nad hriankovačom zbadám nie práve malú jaštericu. Dych sa mi takmer zastaví, aj keď viem, že by nemala byť nebezpečná.

“Jeny!... Nad hriankovačom..je..jašterica!” poviem napäto, snažiac sa hovoriť šeptom. Ani neviem prečo, jašterici to bolo aj tak osem.

“Oh, áno?” povie Jeny, pricupitá k linke a bezstarostne povie: “ To je v pohode, tieto tu behajú takmer vždy.” Otočí sa na opätku a ide spať.

Stojím tam ešte minútu, rozmýšľajúc, ako si zabarikádujem dvere, potom som to ale nechala tak. Vidím, že sa tu s tým veľmi nebabrú. Ale páči sa mi, že keď to nie je nebezpečné, nechajú to žiť, akoby to mali nutne odstrániť. A to rozhodne nebola posledná jašterica, ktorá mi dávala dobrú noc.

Oh, a ešte napríklad moskyt v sprche. Ale taký riadny, gigantický. Keď som zapla svetlo a uvidela tú opachu krúžiacu v sprchovom kúte, opäť ma takmer porazilo. Vyletím z kúpeľne, letím dolu schodmi internátu a schytím prvého kolegu, ktorého zbadám.

“Ahoj. Počuj…mám moskyta v sprche!” Hovorím rýchlo a takmer bez dychu.

“ Ó áno? Akého, toho obrovského?” hovorí s úsmevom.

“Áno!” letí späť odpoveď.

“ To je v pohode, ten je neškodný, tých malých sa treba báť.”

No, díky…

“Takže mi nepomôžeš ho nejako vyhnať?”

“To dáš.” Povie veselo a poberie sa ďalej, kdekoľvek mal namierené.

No..vzhľadom na to, že chcem cestovať aj do iných destinácii, je to dobrý tréning. Po roku môžem povedať, že sa nebojím jašteríc, pavúkov, švábov a žiab. Na gigantických mravcoch a agresívnych vtákoch sa ešte pracuje.

Bezstarostný prístup a level strachu je však každodenne testovaný a utužovaný prostredníctvom týchto malých skúšok, ktoré ma mnohokrát posmeľujú aj pri iných životných situáciách. Zvieratká sú jednoducho súčasťou Queenslandu, ktoré robia týchto ľudí nezničiteľných, keďže sa tu s tým naučili žiť. A turistika, surfovanie, potápanie, brodenie, a ďalšie outdoorové aktivity za to neskutočne stoja. Ak sa však pre istotu vyberiete niekam nie do prírody, nemajte strachy, mestské víza žiadne z týchto stvorení nemajú

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kde sa vzala treska, vyprážaný syr a omáčka uho

Ako vznikli ikonické pokrmy socializmu.

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Roman Jančiga - Fórum

Kým sme boli pred sto rokmi

Rómovia nám najlepšie ukazujú našu minulosť v Uhorsku.


Už ste čítali?