Vykúpané Slovensko

Autor: Valentína Tuhá | 25.4.2018 o 14:49 | (upravené 25.4.2018 o 22:42) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  365x

Dnes je v Austrálii sviatok. Teplé aprílové slnko stále príjemne hreje a ja prechádzam ulicami tichého vyľudneného mesta. Drobné útulné kaviarne dnes nečapujú kofeín a odnikiaľ sa neozýva rezká hudba.

Po pár minútach však predsa míňam celkom veľký živý podnik v kubánskom štýle.

Nevchádzam dnu, no popri svižnej chôdzi mi padne do očí oznam, viditeľný cez otvorené dvere.

“Predaj a podávanie alkoholu značne opitým osobám (voľný preklad) bude postihnutý ťažkými pokutami. Pokuta celého podniku: 55 000 dolárov; pre člena personálu, ktorý alkohol podal: 8 800 dolárov.”

Pod oznamom stojí ďalšia poznámka.

“Ak ste požiadaný odísť a odmietnete, je to považované za priestupok. Maximálna výška pokuty: 2 750 dolárov.”

Stojím pred podnikom ako obarená. Ani som si neuvedomila, že som zastala.

V mysli mi snáď v jednej sekunde prebehlo toľko zábleskov a spomienok na večery, kedy som videla ležať na chodníku mladých pod 18, že to neviem ani spočítať. Hneď na to sa vynárali momenty, keď som sa vyhýbala parkom, z ktorých sa po pol noci ozývajú najčudnejšie zvuky, no už dávno viete, že strašidlá neexistujú. Alebo som si spomenula na lokálne akcie na alkohol, ktoré sa nemenovaný podnik ani nebál oficiálne nazvať Rozbíjačka. Nechcem to nazvať zle, ale “ryžovanie” na mladých a opitých do kómy je zdrojom mnohých “lokálnych ekonomík” či zdrojom prežitia malých barov v mestách, z akého som aj ja. Tento oznam ma jednoducho donútil zastať.

Zrazu okolo mňa prechádza mladá vysmiata čašníčka s farebným účesom a štýlovým piercingom v nose, aby obslúžila zopár ľudí na terase.

“Oh, prepáčte, mám jednu hlúpu otázku!” zastavím ju rýchlo. Ani sa len nepozdravím.

Dievčina sa svižne otočí, až takmer rozleje pohár s pestrofarebnou limonádou. Predsa sa však milo usmeje odvetí: “Áno?”

“Prosím vás, všimla som si oznam o tých obrovských pokutách. Je to tak iba u vás alebo v celej Austrálii?”

“Platí to tu všade.” Odpovie bezstarostne. “ Líši sa to len od štátu. V celom Queenslande platí táto suma.”

“Aha. Ďakujem, len ma to zaujalo.” Odpovedám rýchlo.

“Žiadny problem.” takmer zaspieva a veselo putuje s dúhovou limonádou k cieľovému stolu.

Nevedela som sa ubrániť myšlienke, či by to bolo aplikovateľné u nás. Aká by bola reakcia ľudí? Podnikov?  A ako by nás to ovplyvnilo z celkovej perspektívy?

Pravdou je, že v Austrálii som ešte nikoho nevidela naozaj opitého alebo bozkávať chodníky. Ani o tretej ráno v sobotu, ani na trojdňovom festivale. Nevravím naivne, že tu sa to vôbec nedeje, deje sa to všade na svete, ale predsa sa to dá regulovať. Veľmi ma zaujal prístup ako taký.

Nastal čas. Pomaly kráčam ďalej. Slnko zapadá a ja myslím na všetkých tých ľudí bitých vysokými účtami, nízkymi príjmami, nepríjemnými kolegami či náročnými rodinnými situáciami, ktorí budú doma na Slovensku utápať svoj žiaľ. Na taxikárov, nesúcich týchto ľudí domov. Na stredoškolákov na diskotékach, bojujúcich o hrdinstvo v podobe testovania vlastnej pečene. Nikoho z týchto ľudí nesúdim. Ja sama mám takých kamarátov, priateľov I príbuzných. A chcem im pomôcť, niekedy však nevieme a nemáme ako.  

Mnohých možno napadne, čo je na veľkom pití zlé – je to sranda; v meste nič iné nie je; čo ty vieš, aké ja mám problémy. Pravda. Ale práve tieto postoje sú pravým dôkazom toho, akým je to u nás strašne zažitým štandardom, ktorí mnohí z nás berú ako bežnú súčasť života.  No keď sa v pondelok alkoholom vykúpané Slovensko zobudí do nového týždňa, nič nie je iné. Pred ničím sme neušli. A keďže v alkohole sa nedá naučiť plávať, hladina nášho fermentovaného oceánu stúpa  a topí ďalšie mladé I staré duše s obrovským potenciálom, ktoré by mohli robiť po večeroch niečo iné  a trochu si vypiť pre tvorivú náladu, nie zo zúfalstva. Lebo keď sa jedna cesta zakáže, musí sa nájsť iné riešenie.

Ako by ste reagovali na takéto sankcie vy? Aký pocit vo vás vyvolala táto otázka? A ak hneď v prvej sekunde bol pocit prudko odmietavý…niečo možno nerobíme dobre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Nekradnite, Boh vás vidí. Ako vyzerali prvé zájazdy po Nežnej revolúcii

Cestovali s paštétami a termoskami a hodiny v autobusoch prespievali. Keď Taliani videli československý autobus, zamykali záchody.

PRIMÁR

Víkendové dospávanie môže ovplyvniť dĺžku života

Žijú dlhšie víkendoví dospávači, alebo ľudia s pravidelným spánkom?


Už ste čítali?