Čo je pravou slovenskou identitou?

Autor: Valentína Tuhá | 22.4.2018 o 11:47 | Karma článku: 4,61 | Prečítané:  1743x

Sedím na terase malej austrálskej kaviarne s výhľadom na azúrový oceán. Horúce nedeľné slnko zalieva poloprázdnu pláž a príjemný vánok robí teplé poobedie znesiteľným.

Pohár s limonádou je po takmer dvoch hodinách ešte stále takmer plný. Ani si neuvedomujem, ako prechádzam stránkami asi 1000 stranového románu.  Jedna myšlienka však moje plynulé čítanie zrazu zastaví.

Príbeh hovorí o cestách istého austrálskeho muža, ktorý sa vydal na cestu do Indie, kde strávil osem rokov.

“The key is the village,”stojí napísané uprostred jedného z rozhovorov. V preklade – kľúčom je dedina. Priateľka hlavného hrdinu mu odporúča, aby sa vydal zo živého a multikultúrneho Bombay na vidiek a naozaj spoznal pravú tvár krajiny. A mňa v tom momente zasiahla analógia s naším slovenským svetom.

Neubránila som sa myšlienke: reprezentuje realita drobnej dediny, povedzme niekde na východe, naše pravé Slovensko? Je tvár Bratislavy, Nitry či Žiliny len akási falošná realita, obalená tenkými klamlivými vrstvami kultúry, trochy kaviarenského života a trochu lepšími školami, v porovnaní so slovenským priemerom, alebo sú ľudia v našich mestách naozaj odlišní?

Rozmýšlala som, či by som cudzincovi pri návšteve napríklad nášho hlavného mesta povedala, že ak chceš spoznať pravé Slovensko, kľúčom je dedina. Čo si cudzinec pomyslí, keď sa vyberie z Bratislavy do drobnej dedinky, obklopenej síce nádhernou prírodou, no neveľkým materiálnym bohatstvom ľudí. Tých, ktorí sa snažia pracovať, keby práce bolo. Alebo naopak, tých, ktorým lenivosť sa stala základnou charakterovou črtou. Keby videl tých, ktorí disponujú strachom z neznámeho, keď i známe nie je dobré a apatiou voči novému, aby horšie nebolo. Samozrejme to nie je všetko, ale po chvíli si predsa poviem  – nie je to tak trochu u nás úplne všade?

Autor v knihe opisuje jednu vec. Miliónová India funguje napriek všetkému chaosu, o ktorom ste určite aspoň raz počuli, vďaka tomu, že ľudia vedia, ako mať radi seba navzájom. So všetkými ich vlastnosťami. Bez toho by bola India zrejme jedno veľké vojnové pole.

Nás je 5,5 milióna. Ale môj dojem - za tých pár rokov môjho života- je, že radi sa veru nemáme. Ani seba, ani iných, ani onakých. Ešte stále je to cnosť, ukázať, ako staviam seba na posledné miesto. Ale chcem, aby sa tam postavili aj ostatní. Niekedy počujem, ako ľudia hovoria, že by bolo lepšie, keby sme väčšia krajina. Do istej miery sa s tým stotožňujem, ale s aktuálnymi postojmi voči sebe samým by nám ani trikrát taký národ myslím nepomohol.  Slovensko je ešte stále  príliš stiahnuté korzetom tradícií a konzervativizmu, ktoré už škrtia príliš dlho a príliš silno…a nemať rád sám seba a všetko ostatné tiež pod nazývaním to kritikou je stále hlboko zakorenené takmer všade, kde sa človek objaví. Dúfam, že posledné situácie slovenských ľudí naozaj trochu spoja a všetko neopadne mesiac po poslednom proteste.

Osobne si myslím, že slovenská dedina je jedným zo slovenských reprezentantov našej spoločnosti a treba ju vidieť, akokoľvek jej realita vyzerá - nie zakrývať dlaňou na mape a ešte prehlbovať rozdiely. Mám dojem, že možno sú mestskí ľudia o trochu rozhľadenejší, ale podľa mňa sa drvivá väčšina predsa iba schováva v kabáte mestskej identity, pod ktorou drieme presne taká istá duša s rovnakým nastavením ako v drobnej obci. Či je to však dobré alebo zlé, už nechám posúdiť na vás. Či sa mýlim alebo nie, tiež. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?