Surfing. Teraz!

Autor: Valentína Tuhá | 22.8.2017 o 15:37 | Karma článku: 3,59 | Prečítané:  370x

Výprava doslova na koniec sveta sa začala a čím ju musíte hneď na začiatku odpáliť? Ničím iným ako surfovaním! Hneď v prvý deň.

Jet lag cítite v každom mozgovom laloku, neviete, koľko je hodín, aký je deň a ani kde sa poriadne nachádzate na mape. Predsa však už stojíte vo veternom zamračenom počasí pri mrežovanom stánku, z ktorého vám pravý austrálsky surfer podáva mokrý a studený neoprén. Ak ste to na sebe nikdy nemali, je to fakt jedna z najnepohodlnejších vecí na svete.

Presúvate sa so svojou skupinou na pláž. Sprievod vám robia dvaja inštruktori a každý z nás si berie /ťahá po piesku/ svoj surf. Hodíme ich na zem a chalan začne vysvetľovať techniku surfovania v 4 jednoducho vyzerajúcich krokoch. Duje silný vietor, máte pocit, že je ešte chladnejšie, s mokrým neoprénom na tele sa cítite ako v mrazáku a v hlave vám znejú výčitky vašej zodpovednej matky, že určite dostanete zápaly kadečoho. Ach jaj, už nech to je za nami.

Postup vyskúšaný, môžeme ísť do vody! Súdiac podľa počasia, more bude určite…studené. Pomaly sa dotýkate morskej hladiny a vaše prsty sa zaboria do mokrého piesku. Hmm…nie je to až  také zlé. Pomaly postupujete ďalej a naráža do vás prvá vlna. Nie je veľmi studená, ale nadšenie je stále niekde zakopané v piesku. Raz to vyskúšam a potom vyleziem, keď tak počkám na nich vonku. Veď to nebude trvať dlho a …

„VLNA!“

Zrazu ležím na surfe, chytí ma prúd, snažím sa chytiť balans a totálne sa vykotím aj s celým surfom pod hladinu.

V momente vytiahnem hlavu a v nej jediná myšlienka: „TO BOLO AKÉ MEGA!“

Postavím sa a konečne sa po dlhom čase úprimne zasmejem. Sama na sebe. A z akejsi prirodzenej radosti. Voda je príjemná, neoprén povoľuje  a napriek vetru v ňom vôbec nie je zima. Majú to predsa nejako s tou technikou vymyslené.

Bežím /snažím sa bežať/ opäť ďalej od brehu a chytiť ďalšiu vlnu. Ľahnem si na dosku a čakám. Vlna vás chytí a vy sa skúšate postaviť podľa naučeného postupu. Padáte nabok, čelom do vody, možne i nemožne – a  na šiesty – siedmykrát sa to naozaj podarí. „Šmýkate“ sa ako frajer asi 3 metre a potom…padnete. Alebo skočíte do piesku. Tie surfovacie dosky sú naozaj stabilné a keď viete ako na to, tréningom sa dá ten najzákladnejší surferský grif naučiť relatívne rýchlo. Niektorí chalani zvládali po jednej hodine tréningu aj 10 metrov v stoji.

Nastávajú posledné minúty dvojhodinovej lekcie. Ledva idem, každá vlna ma hodí k brehu o meter – ktorý prejdem, kým príde ďalšia. Ľahnem si na surf a nechám sa doplaviť k brehu.

Vstanem, s úsmevom, s radosťou, so soľou vo všetkých možných i nemožných dutinách (verím, že po tejto skúsenosti nebudem mať alergiu asi nikdy) a ťahám svoj surf naspäť do požičovne. Niektorí ľudia sa radi vyzliekajú, ale až keď si raz dáte zo seba dole neoprén, pocítite, čo znamená pocit slobody (dramatizujem, nie je to až také zlé).

Surfovanie hneď v prvý deň má ešte jednu obrovskú výhodu – unaví vás tak, že ani nemáte čas na jet lag. Znavene padnete do postele a zaspávate s jednou jedinou myšlienkou – kedy sa na surfe objavíte zas!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Európa je civilizácia fake news (píše Michal Havran)

Rimania označili zmŕtvychvstanie ako prvý hoax.

PLUS

Boli sme u posledného grófa Šternberka zo Šternberka

Po hrade jazdili na trojkolkách, aj robili omše.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.


Už ste čítali?