„To by som chcel robiť.“
„Tak prečo to nerobíš?“
„Lebo to je dlho.“
„Tri roky nie je tak dlho.“
„Ale je. A čo keď to nevyjde? Zbytočne by som stratil tri roky.“
„No – keď to nevyjde, aspoň budeš vedieť, ako to máš skúsiť druhýkrát.“
„A čo keď ma začne baviť niečo iné?“
„Ako čo napríklad? Biochémia?“
„To som práve nemal na mysli. Niečo... prečo som sa fakt narodil, len o tom ešte doteraz netuším.“
„Máš 22, minimálne raz si sa k tomu, čo ťa fakt baví, určite dostal.“
„Ale mňa baví všetko!“
„Ďalší v rade...“
„Nerob si srandu!“
„Je prirodzené, že ťa na svete nebaví len jedna vec, to nebaví ani najväčších odborníkov. Každý má záujmov viac. Aj ty. Ale nemusíš sa venovať všetkým naplno.“
„Ale ja chcem svoj potenciál využiť... nechcem robiť celý život to isté...“
„To je v poriadku. Ale na to by si sa nemal sústrediť teraz – kým nevieš robiť poriadne vôbec niečo.“
„Ale čo ak už potom bude neskoro...?“
„Neskoro na čo? Na balet?“
„Prestaň!“
„Pozri, nie každý môže začať nový život v 40ke, to je pravda, ale čo ak sa teraz začneš niečomu venovať – a tým, že sa budeš stále zlepšovať, ťa to bude stále baviť? Zároveň sa staneš odborníkom, prípadne v tom začneš robiť na vlastnú päsť.“
„No hej, lenže to je ďaleko...a takých ľudí je už milión...“
„No a? Aj oni majú len nejakú životnosť.“
„Skvelé...“
„Ak si našli ľudí oni, nájdeš si aj ty. Prečo je stále nejaký problém?“
„Neviem...bojím sa, že proste niečo zmeškám...a nechcem život premrhať vo fabrike s platom 350 eur, keby mi všetko nevyjde...“
„Riziko tu vždy je, ale taký je život, a pokiaľ nie si osobnostne ľavý, tak by to aj tak bolo len dočasné.“
„No...ale ja tak nechcem skončiť...“
„Počúvaj ma teraz dobre! Mal by si sa naučiť rozlišovať dve veci. Dve veľmi základné veci! Čo ti naozaj nejakým spôsobom škodí a čo je pre teba fakt iba nepohodlné.“
-ticho
„Nepohodlná ti je predstava, že by si musel istý čas ráno vstávať o šiestej, robiť s ľuďmi, ktorí možno nie sú takí inteligentní ako ty a dostať za to mizerných pár šupákov...ale niekedy proste musíš začať tak! Alebo si povedať, že keby veľmi, tak to chvíľu prežijem...Zabilo by ťa to? Nie. Ale nehovorme teda len o krajnej variante. Mladých ľudí, ako aj teba, dnes veľmi odrádzajú blbosti! A v podstate prirodzené nároky! Snažiť sa eliminovať akékoľvek nepohodlie a zároveň túžiť stať sa kráľom nie je šťastná taktika. Len tým, že na to máš, si ešte nevyhral. Rozumieš?“
„Áno...“
„Ešte raz...Len za to, že na to máš, ešte nedostaneš nič! Vieš...neber to v zlom, ale niekedy tak rozmýšľam...je skvelé, že dnes ti rodičia vedia pomôcť a vďaka tomu v tej fabrike začínať nemusíš...na stranu druhú, to by si ešte len zažil motiváciu, aby si začal žiť inak...“
„No...niekedy mám tiež taký zvláštny pocit...“
„Ja tiež. Niekedy mám z teba pocit...akoby si sa bál nie toho, že nebudeš mať...ale akoby si sa bál toho, že nebudeš mať všetko. Všetko, čo ti život môže dať...mal by si si však sám zodpovedať otázku, čo to „všetko“ je...a či práve to všetko je to, čo ťa v živote urobí šťastným...“